Rozhodnuteľnosť je základným pojmom v oblasti teórie výpočtovej zložitosti, konkrétne v kontexte lineárne ohraničených automatov (LBA). Aby sme porozumeli rozhodovateľnosti, je dôležité mať jasnú predstavu o LBA a ich schopnostiach.
Lineárny ohraničený automat je výpočtový model, ktorý funguje na vstupnej páske, ktorá je na začiatku naplnená vstupným reťazcom. Automat má hlavu na čítanie a zápis, ktorá sa môže pohybovať po páske doľava alebo doprava, a má obmedzené ovládanie, ktoré určuje jeho správanie. Konečná kontrola je zodpovedná za rozhodovanie na základe aktuálneho stavu a čítaného symbolu.
Rozhodovateľnosť v kontexte LBA označuje schopnosť LBA určiť, či daný vstupný reťazec patrí do konkrétneho jazyka. Jazyk je množina reťazcov, ktoré akceptuje LBA. Ak LBA môže rozhodnúť o jazyku, znamená to, že sa môže vždy zastaviť a poskytnúť správnu odpoveď (buď „áno“ alebo „nie“) pre akýkoľvek vstupný reťazec v konečnom čase.
Formálne je jazyk L rozhoditeľný pomocou LBA vtedy a len vtedy, ak existuje LBA M tak, že pre každý vstupný reťazec w sa M zastaví a prijme w, ak w patrí do L, a zastaví a zamietne w, ak w nepatrí do L To znamená, že správanie LBA musí byť dobre definované pre všetky možné vstupy.
Na ilustráciu konceptu rozhodovateľnosti uveďme príklad. Predpokladajme, že máme LBA, ktorá akceptuje jazyk všetkých palindrómov, čo sú reťazce, ktoré čítajú rovnako dopredu aj dozadu. LBA môže rozhodnúť o tomto jazyku podľa jednoduchého algoritmu: začína porovnaním prvého a posledného symbolu na páske, potom posunie čítaciu/zapisovaciu hlavu dovnútra a pokračuje v porovnávaní symbolov, až kým nedosiahne stred vstupu. Ak sa všetky symboly zhodujú, LBA prijme vstup; v opačnom prípade ho odmietne.
V tomto príklade môže LBA rozhodnúť o jazyku palindrómov, pretože sa môže vždy zastaviť a poskytnúť správnu odpoveď pre akýkoľvek daný vstupný reťazec. Ak je vstupným reťazcom palindróm, LBA nakoniec dosiahne stred a prijme ho. Ak vstupný reťazec nie je palindróm, LBA narazí na nezhodný pár symbolov a odmietne ho.
Stojí za zmienku, že nie všetky jazyky môžu LBA rozhodnúť. Existujú nerozhodnuteľné jazyky, čo znamená, že neexistuje LBA, ktorá by o nich mohla rozhodnúť. Jedným dobre známym príkladom nerozhodnuteľného jazyka je jazyk všetkých Turingových strojov, ktoré sa zastavia na prázdnom vstupe. Tento jazyk je nerozhodnuteľný, pretože neexistuje žiadny algoritmus, ktorý by dokázal určiť, či sa daný Turingov stroj zastaví alebo nie.
Rozhodovateľnosť v kontexte lineárne ohraničených automatov sa týka schopnosti LBA určiť, či daný vstupný reťazec patrí do konkrétneho jazyka. Je to základný koncept v teórii výpočtovej zložitosti a hrá dôležitú úlohu pri pochopení limitov výpočtov.
Ďalšie nedávne otázky a odpovede týkajúce sa Rozhodovateľnosť:
- Môže byť páska obmedzená na veľkosť vstupu (čo je ekvivalentné tomu, že hlava Turingovho stroja je obmedzená tak, aby sa pohybovala za vstupom pásky TM)?
- Čo to znamená, že rôzne variácie Turingových strojov sú ekvivalentné vo výpočtovej schopnosti?
- Môže Turingov rozpoznateľný jazyk tvoriť podmnožinu rozhoditeľného jazyka?
- Je problém zastavenia Turingovho stroja rozhodnutý?
- Ak máme dve PP, ktoré opisujú rozhoditeľný jazyk, je otázka ekvivalencie stále nerozhodnutá?
- Ako sa problém akceptácie pre lineárne ohraničené automaty líši od problému Turingových strojov?
- Uveďte príklad problému, ktorý môže vyriešiť lineárny ohraničený automat.
- Ako ovplyvňuje veľkosť pásky v lineárne ohraničených automatoch počet rôznych konfigurácií?
- Aký je hlavný rozdiel medzi lineárne ohraničenými automatmi a Turingovými strojmi?
- Popíšte proces transformácie Turingovho stroja na sadu dlaždíc pre PCP a ako tieto dlaždice predstavujú históriu výpočtov.
Pozrite si ďalšie otázky a odpovede v časti Rozhodnuteľnosť